Osobnosti obce
Pavol Rozlozsnik - významný slovenský geológ (24.12.1880-28.8.1940)
V rokoch 1899-1903 vyštudoval Banícku a lesnícku akadémiu v Banskej Štiavnici. V rokoch 1903-1940 pôsobil ako geológ, svojho času aj zástupca riaditeľa geologického ústavu v Budapešti. Špecializoval sa na banskú geológiu. Študoval geologické pomery pohorí Bihar a Radna v Sedmohradsku a hnedouhoľné ložiská v Ajke, Dogoru, Tokade a Tatabanyi v Uhorsku. Zaoberal sa paleontológiou eocénu. Veľkú pozornosť venoval štúdiu geologických pomerov okolia Zlatej Idky. Významnú časť svojich aktivít venoval petrografii hornín gemerského kryštaliniska a rudných pomerov okolia Dobšinej. Popísal stratigrafiu dobšinského karbónu. Do geologickej literatúry zaviedol nový názov porfyroidná séria a pre zlepence z okolia Bindtu názov „bindtský" (bindt-kotterbašský, dnes bindt-rudniansky) konglomerát. Od roku 1903 bol členom Uhorskej geologickej spoločnosti, od roku 1927 člen Maďarskej akadémie vied.
František Hadri-Drevenický - kňaz, básnik, historik, etnograf (13.6.1905-11.11.1961)
Detstvo prežil v nádhernej prírode pod Spišským hradom. Študoval v Levoči a Trnave. Maturoval na Učiteľskom ústave v Spišskom Podhradí. V rokoch 1926-1931 študoval teológiu v Spišskej Kapitule. Za kňaza ho vysvätil biskup Ján Vojtašák dňa 29. júna 1931. Ako kaplán a katechéta pôsobil v rokoch 1931-1942 na základných školách a gymnáziu v Spišskej Novej Vsi. František Hadri používal pseudonym Drevenický podľa Dreveníka, pôvabného travertínového pahorku v blízkosti Spišského hradu, ktorý považoval za najkrajšie a najtajomnejšie miesto na Spiši. Svojou tvorbou prispieval do rôznych časopisov a novín. Venoval sa výskumu spišského folklóru, najmä ľudových piesní. Od roku 1943 až do svojej smrti hlásal slovo Božie v baníckej obci Hnilčík na rodnom Spiši. Svoju neúnavnú činorodosť venoval aj výskumu dejín v miestach svojho pôsobenia. Od začiatku do konca svojho pôsobenia v Hnilčíku písal dejepisno-etnografické obecné kroniky Cesta zabudnutým údolím, Vývojový náčrt obce Hnilčík a zápisník glosujúci obecné udalosti od apríla 1957 do apríla 1961. Ako dobrý znalec viacerých jazykov sa venoval aj prekladaniu zahraničných kníh.
Doc. PhDr. František Matúš, CSc. - vysokoškolský pedagóg, hudobný historik, publicista, významný slovenský etnomuzikológ (13.10.1936-14.1.2023)
Pochádzal zo starobylej hnilčíckej rodiny. Navštevoval Ľudovú školu v Hnilčíku, Strednú (meštiansku) školu v Nálepkove, potom Pedagogickú školu pre vzdelanie učiteľov národných škôl v Kežmarku, Hudobnú školu v Kežmarku - kde študoval hru na husliach. Nakoniec absolvoval Vysokú školu pedagogickú v Bratislave - odbor slovenský jazyk - hudobná výchova. Celú aktívnu časť života venoval pedagogickej činnosti, keď sa 45 rokov podieľal v Prešove na príprave učiteľov pre 1. stupeň základných škôl a učiteľov hudobnej výchovy pre stredné a vysoké školy. Prednášal, viedol semináre a cvičenia z pedagogickej interpretácie hudobných diel, z dejín hudby, z hudobnej estetiky, náuky o hudobných formách a hudobných nástrojoch, zo slovenského hudobného folklóru, z hry na hudobnom nástroji a tiež semináre k diplomovým prácam. Docent Matúš bol členom odborových komisií pre udeľovanie vedeckých hodností a školiteľom doktorantov. Mnoho rokov vykonával aj funkciu predsedu komisie na obhajobách rigoróznych a diplomových prác na PF v Prešove. Rozsiahle aktivity vyvíjal aj ako vydavateľ muzikologickej literatúry pre potreby vysokých škôl a vedeckých pracovísk. Za svoju prácu získal niekoľko cien a rad čestných uznaní. Jeho profesná činnosť je síce skoro polstoročie spätá s mestom Prešov, ale rodná obec Hnilčík je jeho veľkou láskou, na ktorú nikdy nezabudol a pri každej príležitosti prichádzal do rodného domu.
Miloš Greisel - fotograf, občiansky aktivista, horolezec, speleológ (1.5.1948)
Narodil sa v Považskej Bystrici, no dlhé roky, od čias stredoškolských štúdií na Strednej priemyselnej škole geologicko-baníckej, žil a pôsobil na Spiši. Bol zamestnancom Uránového prieskumu a od roku 1990 podnikal vo výrobe stavebných hmôt a stavebných materiálov. Už počas strednej školy podľahol čaru skalolezectva a horolezectva. Bol dlhoročným členom a predsedom Horolezeckého oddielu telovýchovnej jednoty Tatran Spišská Nová Ves. Stál pri zrode organizovaného skalolezectva na Slovensku a patril medzi organizátorov skalolezeckých pretekov na Tomášovskom výhľade v Slovenskom raji. Podieľal sa na speleologických výskumoch, najmä v Stratenskej jaskyni, ale aj v zahraničí - v Rumunsku. Fotografovanie, s ktorým začal už na strednej škole rozvinul do vynikajúcej umeleckej úrovne a svoje fotografické umenie verejnosti predstavil na mnohých výstavách. V posledných desaťročiach sa usadil v Hnilčíku, kde našiel vhodné prostredie pre svoje neúnavné aktivity - fotografovanie, turistiku, cykloturistiku, prieskum historických baní a banských objektov. Pôsobí aj ako občiansky aktivista v občianskom združení Hnilčík pre prítomnosť, pre budúcnosť, v ktorom sa podieľal na výstavbe banského múzea a sprístupnení banského diela Ľudmila pre verejnosť v rámci projektu Banský skanzen Hnilčík. Jeho zásluhou bola v Bindte vybudovaná replika banskej vežičky a v nej umiestnený banský zvon. Pôsobí aj v združení Hnilčícki borsuci, ktoré vyvíja aktivity vo výstavbe značených turistických a cykloturistických chodníkov.
Vladimír Fabian - geológ, dlhoročný starosta obce Hnilčík (12.6.1948)
Základnú školu absolvoval v Nálepkove. V roku 1963 začal študovať na Strednej geologicko-baníckej škole v Spišskej Novej Vsi, odbor geológia. Vojenčil v Jihlave a od roku 1969 bol zamestnaný ako geológ na Geologickom prieskume Spišská Nová Ves. Zúčastňoval sa na riešení geologických prác pri prieskume ložísk nerastov v Rudňanoch, v Hnilci, na Poráči a Grétli. Starostom obce Hnilčík bol pozoruhodných 26 rokov (1992-2018). Za jeho pôsobenia vo funkcii starostu sa uskutočnili rozsiahle investičné práce. Išlo najmä o výstavbu vodovodu v Bindte, rekonštrukcie vodovodov a vodojemov v Roztokách, v dolnom Hnilčíku, v Zimnej doline a v časti Cechy. Jeho zásluhou si vyriešili mladé rodiny problém bývania, keď v obci postavili tri bytové domy - v hornom Hnilčíku (10 bytov) a v Jerohute (2x8 bytov). Rovnako sa zaslúžil o získanie finančných prostriedkov a rekonštrukciu obecných komunikácií - Miestny hon, do Zimnej doliny a na Roztoky.
PhDr. Marián Servátka, CSc. - publicista, vysokoškolský pedagóg, diplomat, veľvyslanec SR v Poľsku a vo Vatikáne (7.11.1951)
Absolvoval Strednú všeobecno-vzdelávaciu školu v Spišskej Novej Vsi, na Univerzite Komenského v Bratislave študoval slovenskú a poľskú filológiu, kde už ako poslucháč pôsobil ako pomocný asistent. Na Filozofickej fakulte UK pracoval ako odborný asistent, obhájil doktorskú prácu a kandidátsku dizertáciu. Na Jagelovskej univerzite v Krakove bol lektorom slovenskej filológie. Na Katedre slavistiky a indoeuropeistiky Filozofickej fakulty UK v Bratislave pracoval ako odborný asistent a súčasne prednášal na novom lektoráte slovenského jazyka na Sliezskej univerzite v Katoviciach, ktorý zakladal. Po absolvovaní stáže na Federálnom ministerstve zahraničných vecí v Prahe bol poradcom ministra kultúry SR. Po krátkom pôsobení na Ministerstve zahraničných vecí SR ho prezident SR vymenoval za prvého veľvyslanca SR v Poľskej republike a Litovskej republike. Veľvyslancom SR pri Svätej stolici a Zvrchovanom ráde maltézskych rytierov bol v rokoch 1998-2002. Po ukončení misie vo Vatikáne pôsobil ako štátny radca na MZV SR. V Kancelárii prezidenta SR pracoval ako poradca prezidenta (2003-2008). V roku 2008 bol vymenovaný za veľvyslanca do Bieloruska. Je autorom a spoluautorom mnohých knižných publikácií a autorom stovky odborných štúdií, článkov, recencií a prekladov z poľskej literatúry.
Ing. Marián Jančura, CSc. - geológ, spisovateľ (19.6.1952)
Narodil sa v Hnilčíku ako prvorodený syn Jozefa Jančuru. Po ukončení základnej školy študoval na Gymnáziu kpt. J. Nálepku v Spišskej Novej Vsi, potom na Vysokej škole technickej, Baníckej fakulte v Košiciach v odbore banská geológia a geologický prieskum. Absolvoval štúdium vedeckej ašpirantúry v odbore ložisková geológia na Katedre geológie a mineralógie Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach, prišom po zložení štátnej záverečnej skúšky a po obhajobe kandidátskej dizertačnej práce získal vedeckú hodnosť kandidáta vied (CSc.). V roku 1977 nastúpil na prax v Železorudných baniach, š.p. SNV, závod Smolník a po ukončení základnej vojenskej služby pracoval v Železorudných baniach, š.p. SNV, závod Rudňany ako samostatný ložiskový geológ, neskôr hlavný geológ závodu. Potom pôsobil ako vedúci geologicko - meračského útvaru na podnikovom riaditeľstve Železorudných baní, š.p. SNV. Po reorganizačných zmenách zastával funkciu vedúceho riadenia geologickej činnosti na útvare špecializovaných činností podnikového riaditeľstva Železorudných baní, š.p. SNV. Po reorganizácii Železorudných baní š.p. na Želba SNV pôsobil na podnikovom riaditeľstve vo funkcii referenta útvaru a stratégie, neskôr vo funkcii vedúceho útvaru stratégie a marketingu Riadiacej jednotky podniku a.s. Želba SNV počas konkurzu na majetok spoločnosti. V roku 2003 prešiel do spoločnosti SABAR, s.r.o. Markušovce, kde pôsobil ako geológ. Ako ložiskový geológ riešil veľké množstvo geologicko - prieskumných úloh pri prieskume ložísk nerastov. Je autorom alebo spoluriešiteľom viacerých ložiskových prieskumných projektov a záverečných správ s výpočtom zásob nerastov, posudzovaných na úrovni Ministerstva ŽP. Okrem výsostne odbornej geologicko - ložiskovej problematiky sa zaoberá aj históriou baníctva. Spoločensky sa angažuje v rodnej obci Hnilčík v Občianskom združení Hnilčík pre prítomnosť pre budúcnosť. Je autorom alebo spoluautorom viacerých úspešných projektov, riešiacich základné problémy obce.
Viac významných osobností a informácií z ich životov nájdete v knihách Mariána Jančuru: Hnilčík - Sprievodca miestopisom a ľudskými osudmi a Hnilčík - Sprievodca tajomstvami podzemia.